Spôsoby spáchania trestného činu

Trestný zákon v § 122 definuje niektoré základné pojmy súvisiace so spôsobmi spáchania trestných činov. Uvádza napríklad, že trestný čin je spáchaný verejne ak je spáchaný v médiách, či na sociálnej sieti, alebo „obdobne účinným spôsobom“ alebo za fyzickej prítomnosti dvoch ďalších osôb.

Upravuje tiež spáchanie trestného činu so zbraňou, pričom zbraňou sa všeobecne rozumie každý predmet, ktorým je možné urobiť útok proti telu dôraznejším, ako aj napodobenina zbrane ak ju páchateľ vydáva za skutočnú.

O spáchanie trestného činu vlámaním pôjde ak páchateľ vnikne do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Ľsťou sa rozumie využitie omylu, ktorý páchateľ vyvolal (napr. páchateľ dá do dverí zábranu, aby majiteľ domu nemohol dvere zamknúť), alebo použitie úskoku.

Spáchanie trestného činu násilím znamená s použitím fyzického násilia proti telesnej integrite inej osoby, alebo spáchania trestného činu na osobe, ktorú do stavu bezbrannosti uviedol páchateľ ľsťou (napr. sedatívom do pitia), alebo s použitím fyzického násilia proti veci iného (napr. proti autu).

Násilie, pokiaľ nie je znakom trestného činu, môže byť priťažujúcou okolnosťou.

Nátlakom sa rozumie priame aktívne pôsobenie páchateľa psychického charakteru na inú osobu, ktoré sa svojím dopadom na psychickú integritu približuje fyzickému násiliu.

Toto ustanovenie Trestného zákona tiež upravuje trestný čin spáchaný opakovane, pokračovací, hromadný a trváci trestný čin. S týmito kategóriami sa možno stretnúť pri klasifikácii konania, ktorého sa páchateľ dopustil, napr. že spáchal pokračovací trestný čin vydierania.

Keď je trestný čin spáchaný opakovane, znamená to, že páchateľ spáchal rovnaký trestný čin viac- krát, samostatnými konaniami, medzi ktorými nebola súvislosť. Trestnosť každého z nich sa potom posudzuje samostatne.

Pri pokračovacom trestnom čine pokračoval páchateľ v páchaní toho istého trestného činu, a teda čiastkové útoky napĺňajú rovnakú skutkovú podstatu trestného činu. Tu už musí byť súvislosť, jednak objektívna, teda napríklad časová súvislosť, alebo konanie rovnakým spôsobom, na rovnakej osobe a podobne. A potom aj súvislosť subjektívna, teda páchateľ mal stále rovnaký zámer, alebo plán.

V prípade pokračovacieho trestného činu sa všetky čiastkové útoky spoločne posudzujú ako jeden trestný čin, pričom najmä pri majetkových trestných činoch sa škody spôsobené jednotlivými čiastkovými útokmi spočítavajú.

Pri hromadných trestných činoch na trestnú zodpovednosť nestačí jeden akt, ale je ich potrebných niekoľko na to aby išlo o trestný čin, napríklad keď sa vyžaduje sústavnosť určitého konania. Aj tu sa však vyžaduje objektívna a subjektívna súvislosť.

Pri trvácom trestnom čine môžu nastať dve alternatívy, a to keď páchateľ vyvolá a udržiava protiprávny stav, napríklad pri trestnom čine obmedzovania osobnej slobody podľa § 183, alebo len udržiava protiprávny stav, ktorý sám nevyvolal.

Predpokladá sa, že pri trvácich trestných činoch bude spôsobený protiprávny stav trvať aj po dokonaní trestného činu a že páchateľ tento stav bude zámerne udržiavať.

SpÁCHANIE TRESTNÉHO ČINU NA BlÍZKEJ OSOBE

Blízkou osobou sa v trestnom práve (§ 127 ods. 4 Trestného zákona) vo všeobecnosti myslí príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel a iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Blízke osoby patria do kategórie chránených osôb podľa § 139 (podobne ako všeobecne deti, osoby vyššieho veku, či odkázané osoby) Trestného zákona. Chránená osoba je osobitný kvalifikačný pojem, čo znamená, že je to pojem, ktorý sa objavuje v kvalifikovaných skutkových podstatách trestných činov, a teda spáchanie trestného činu na chránenej osobe má pri niektorých trestných činoch za následok vyššiu trestnú sadzbu. Ak daný trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby, tak sa nemôže čin klasifikovať ako spáchaný na chránenej osobe.

Pre oblasť domáceho a partnerského násilia je dôležité, že popri blízkych osobách v kontexte chránených osôb, uvádza Trestný zákon aj špecifickú kategóriu blízkych osôb v § 127 ods. 5. V tomto ustanovení sa rozširuje definícia blízkej osoby aj o bývalého manžela, druha, bývalého druha, rodiča spoločného dieťaťa a osobu, ktorá je vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa všeobecnej definície, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v spoločnej domácnosti a to špecificky na účely trestných činov vydierania podľa § 189, znásilnenia podľa § 199 ods. 2, sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b alebo financovania terorizmu podľa § 419c ods. 2.

Táto osobitná úprava pre vymenované trestné činy reflektuje predovšetkým na partnerské násilie a síce, aby nedochádzalo k pochybám, že aj bývalý partner, alebo druh, či rodič spoločného dieťaťa, je osobou v „obdobnom pomere“ ako napríklad manžel.

Trestné Činy V RÁMCI DOMÁCEHO a partnerského NÁSILIA

Trestný zákon neobsahuje trestný čin domáceho násilia. Základným trestným  činom postihujúcich domáce násilie je trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208. Avšak domáce a partnerské násilie môže mať rôzne formy od tých najzávažnejších činov ako je úkladná vražda, po sexualizované násilie až po nebezpečné prenasledovanie (stalking). Popri tých, pre ktoré Trestný zákon rozširuje definíciu blízkych osôb ako uvádzame vyššie, je možné identifikovať aj ďalšie, ako napríklad obmedzovanie osobnej slobody.

• trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 a vraždy podľa § 145 Trestného zákona,
• trestný čin zabitia podľa § 147 až § 148 Trestného zákona,
• trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 155 až § 158 Trestného zákona,
• trestný čin pozbavenia, obmedzenia alebo obmedzovania osobnej slobody podľa § 182 až 184 Trestného zákona,
• trestný čin vydierania podľa § 189 Trestného zákona,
• trestný čin znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona,
• trestný čin sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona,
• trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona,
• trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona,
• trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona a
• trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona.
• nebezpečného elektronického obťažovania podľa § 360b