Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
- Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.
- Skutkové podstaty trestných činov sú systematicky zaradené do dvanástich hláv osobitnej časti trestného zákona podľa významu chráneného záujmu alebo špeciálnej ochrany spoločenských vzťahov.
5.2. Druhy trestných činov
- Trestné činy sa formálne delia na prečiny a zločiny. V podstate je týmto delením vyjadrené iba základné rozlíšenie menej závažných od závažnejších trestných činov. Kľúčové pre ich rozlíšenie je iba zavinenie a výška trestnej sadzby uvedená v zákone, bez ohľadu na to, aký trest bol nakoniec skutočne v danej veci uložený.
Prečin
Prečin je jednak každý neúmyselný trestný čin, teda čin spáchaný z nedbanlivosti ako aj úmyselný trestný čin pre ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. To znamená, že napríklad trestný čin výtržníctva (§ 364), v ktorého skutkovej podstate sa uvádza, že sa páchateľ potrestá trestom odňatia slobody „až na tri roky“ je prečinom, pretože zaň nemožno uložiť viac ako 5 rokov trestu odňatia slobody.
Zločin
Zločinom je potom úmyselný trestný čin, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
Zločin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný. Napríklad trestný čin vraždy (§ 145) už v základnej skutkovej podstate ukladá trestnú sadzbu na pätnásť až dvadsať rokov a je teda obzvlášť závažným zločinom.
Pokus o trestný čin
Trestný zákon umožňuje pri zločinoch sankcionovať aj prípravu naň a pri trestných činoch všeobecne sankcionovať aj pokus.
Trestný čin bude spáchaný v štádiu pokusu vtedy, ak sa páchateľ dopustí úmyselne konania, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, hoci k jeho dokonaniu nedošlo. Ak by páchateľ dobrovoľne od dokonania upustil, teda rozmyslel si konanie a zabránil ďalším následkom, nebol by síce sankcionovaný za pokus, ale stále by mohol byť sankcionovaný za iný trestný čin, ktorého sa dopustil. Príklad nájdete aj v kazuistike nižšie, keď napríklad možno určité konanie vnímať ako pokus o trestný čin vraždy alebo dokonaný trestný čin ublíženia na zdraví v závislosti od úmyslu páchateľa a ďalších okolností prípadu. Posúdenie týchto otázok orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi má potom zásadný vplyv na výšku trestnej sadzby, pretože pokus je sankcionovaný podľa trestnej sadzby ustanovenej za dokonaný trestný čin.
ZAVINENIE
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
- a) chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (PRIAMY ÚMYSEL), alebo
- b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (NEPRIAMY ÚMYSEL).
NEDBANLIVOSŤ
- Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
- a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí (VEDOMÁ NEDBANLIVOSŤ), alebo
- b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (NEVEDOMÁ NEDBANLIVOSŤ).
- Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE TRESTNÚ ZODPOVEDNOSŤ
Trestný zákon upravuje dve základné okolnosti za ktorých nie je osoba trestne zodpovedná za konanie, ktorého sa dopustila a to vek a nepríčetnosť.
Vek
Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.
Pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.
Nepríčetnosť
Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný, ak Trestný zákon neustanovuje inak.
Duševnou poruchou sa rozumie dlhodobá aj prechodná. Naplnenie tejto okolnosti sa preukazuje znaleckým dokazovaním.
OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE PROTIPRÁVNOSŤ ČINU (§ 22 – 30)
Popri okolnostiam vylučujúcim trestnú zodpovednosť danej osoby, upravuje Trestný zákon aj sedem okolností, ktoré vylučujú protiprávnosť daného konania – činu ako takého. Z nich pre účely tejto príručky uvádzame krajnú núdzu, nutnú obranu a súhlas poškodeného. Okrem nich pôjde ešte o oprávnené použitie zbrane, dovolené riziko, výkon práva a povinnosti a plnenie úlohy agenta.
Krajná núdza
Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému Trestným zákonom, nie je trestným činom.
Takýmto nebezpečenstvom môže byť prírodná sila, napríklad požiar, a čin inak trestný, ktorým sa odvracia nebezpečenstvo je napríklad vniknutie do cudzieho bytu s cieľom zachrániť život osobe ohrozenej požiarom.
Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.
Nutná obrana
Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený Trestnám zákonom, nie je trestným činom.
Pri nutnej obrane je nebezpečenstvom útok človeka na iného, a obranou je odvrátenie tohto nebezpečenstva konaním namiereným proti útočníkovi. Čin inak trestný je teda ohrozenie života, zdravia alebo osobnej slobody útočníka, avšak nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Avšak aj od týchto okolností možno odhliadnuť, ak osoba konajúca proti útočníkovi bola v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia, vtedy nebude trestne zodpovedná aj ak by bola obrana neprimeraná útoku.
Súhlas poškodeného
Čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a nesmeruje proti jeho životu alebo zdraviu. Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol daný vopred, nebol vážny a dobrovoľný alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin. Výnimkou sú trestné činy pri ktorých je vyslovene uvedené, že je čin trestný aj ak bol daný súhlas poškodeného.
Od tejto okolnosti je potrebné rozlišovať „súhlas poškodeného“ podľa Trestného poriadku, ktorý v § 211 upravuje, že niektoré trestné činy možno stíhať, alebo v trestnom stíhaní pokračovať len so súhlasom poškodeného. Pre naše účely je potrebné k tomu poznamenať, že takými trestnými činmi sú aj trestné činy ublíženia na zdraví, či nebezpečného prenasledovania (stalking).